Keď nahráte starú čiernobielu fotografiu pradeda a za necelú minútu sa vám pred očami jemne pousmeje, vyzerá to ako kúzlo alebo jednoduchý filter z mobilnej aplikácie.
V skutočnosti sa však za tých približne 45 sekúnd odohrá obrovské množstvo práce, ktorá by ešte pred pár rokmi nebola vôbec možná. Ako presne takéto oživenie prebieha a prečo je za tým toľko zložitých výpočtov?
Prečo to nie je len „roztiahnutý obrázok“
Kedysi sa na animáciu používal takzvaný morphing. Počítač vzal pixely pôvodnej fotky a mechanicky ich natiahol ako gumu. Výsledok bol plochý, neprirodzený a ľudia na ňom vyzerali ako voskové figuríny.
Moderné neurónové siete na to idú úplne inak. Obrázok nevnímajú ako plochý súbor farebných bodov, ale snažia sa ho pochopiť v priestore:
- Kde presne je hĺbka scény a odkiaľ na tvár dopadá svetlo?
- Ako vyzerá tvár z mierneho polprofilu, aj keď je na fotke odfotená priamo spredu?
- Čo sa skrýva za golierom košele alebo ako sa zvrásni látka na kabáte, keď sa postava jemne nadýchne?
Model si tak musí celú scénu predstaviť v priestore, hoci má k dispozícii len jednu plochú fotografiu.
1. krok: Očistenie a „čítanie“ fotografie
Staré fotografie majú svoje čaro, ale pre algoritmy predstavujú tvrdý oriešok. Často prichádzajú odfotené mobilom z rodinného albumu, mierne nakrivo, so zažltnutým okrajom, odleskom od lampy alebo so škrabancom cez tvár.
Ešte predtým, než sa čokoľvek začne hýbať, musia automatické systémy urobiť dôkladnú prípravu:
- 1Oddeliť fotku od okolia: Algoritmus musí presne rozoznať, kde končí skutočná papierová fotka a kde začína doska stola či skenera, aby sa nepohol rámik na stene alebo vzor obrusu.
- 2Ukotviť črty tváre: Systém si zmapuje desiatky oporných bodov na tvári. Musí si presne zapamätať, že pán na snímke má tenké fúziky, jemné vrásky okolo očí alebo špecifický tvar nosa, aby z neho generátor počas pohybu neurobil niekoho cudzieho.
Čím lepšie je fotka nasnímaná, tým ľahšie sa tento krok podarí. Ak vyberáte, čo oživiť, pomôže článok aká fotka sa hodí na oživenie.
2. krok: Výkonné čipy počítajú desiatky plnohodnotných obrazov
Keď je scéna pripravená, prichádza na rad najnáročnejšia časť: samotné generovanie pohybu.
To neprebieha na bežnom domácom počítači ani na telefóne. Požiadavka putuje do špecializovaného dátového centra, kde bežia extrémne výkonné výpočtové čipy. Jeden taký čip stojí zhruba ako nové auto a jeho jedinou úlohou je robiť obrovské množstvo výpočtov každú sekundu.
Model totiž negeneruje „video ako celok“. Vypočítava desiatky samostatných, do detailu prekreslených snímok za sebou. Pre každú jednotlivú snímku musí znova spočítať:
- ako sa posunuli tiene pod bradou,
- ako sa zachovali odlesky v očiach,
- ako na seba plynulo nadväzujú milimetre pohybu ramien, hlavy a viečok.
Keby sa model v jedinej snímke o kúsok pomýlil, oko diváka to okamžite zachytí ako trhnutie alebo neprirodzenú deformáciu.
3. krok: Najväčšia výzva – ľudské teplo namiesto robota
Najťažšou disciplínou v celom procese nie je samotný pohyb, ale jeho prirodzenosť a jemnosť.
Základné generátory majú sklon pohyb preháňať. Ľudia začnú divoko krútiť hlavou, žmurkajú v pravidelných intervaloch ako stroje, alebo sa všetci na skupinovej fotke pohnú presne v tú istú sekundu.
Aby výsledok pôsobil hrejivo a dôstojne, musia pokyny viesť model k nenúteným mikropohybom:
- jemný nádych,
- nepatrné pousmiatie, ktoré začne v kútikoch očí,
- prirodzená asymetria, keď každý človek na fotke reaguje vo svojej vlastnej chvíli.
Prečo jednorazová platba?
Množstvo zahraničných aplikácií v telefónoch funguje na princípe predplatného. Lákajú na vyskúšanie „zadarmo“, ale podmienkou je zadanie platobnej karty a aktivácia týždenného alebo mesačného poplatku (často 6 až 16 € mesačne), ktorý sa automaticky strháva ďalej, aj keď už aplikáciu dávno nepoužívate.
Náš prístup stojí na férovosti:
- Žiadna registrácia ani inštalácia aplikácie: Nemusíte si zakladať účet ani nikde nechávať svoje údaje.
- Žiadne skryté predplatné: Nikdy sa vám nestrhne žiadna opakovaná platba.
- Jednorazová cena 1,99 €: Zaplatíte len za ten konkrétny výpočtový čas vo chvíli, keď chcete oživiť vybranú rodinnú spomienku.
Výsledkom je pár sekúnd čistých emócií. Okamih, keď sa na vás pradedo alebo mama z mladosti znova pozrú tak, ako si ich pamätáte.